Najlepšie platená európska spisovateľka J. K. Rowlingová sa nedávno priznala, že je autorkou kriminálneho románu s názvom The Cuckoo‘s Calling. Oživila tým nechtiac debatu, do akej miery rozhoduje o úspechu knihy kvalita knihy - akokoľvek subjektívne posudzovaná - a do akej zas trhová značka jej autora. S jej knihou vydanou pod pseudonymom sa totiž stalo presne to, čo sa dalo očakávať. Kým z románu akéhosi neznámeho Roberta Galbraitha, vraj bývalého vojaka a ochrankára, sa predalo od apríla len 1500 kusov, po zverejnení skutočnej autorky tohto diela sa z prepadáku stal bestseller. Na portáli amazon.co.uk takýto skok v predajnosti ešte nikdy nezaznamenali. Nemôžeme kritizovať Rowlingovú za to, že "zneužila" svoje meno na propagáciu nejakej detektívky. Je všeobecne známe, že sama bola na začiatku svojej kariéry v celkom inom postavení. Agentúra The Christopher Little Literary Agency, ktorá ju zastupovala, bola odmietnutá až 12-krát, až kým si osemročná dcéra editora z vtedy mladého vydavateľstva Bloomsbury nevyžiadala pokračovanie príbehu o malom čarodejníkovi. Harryho Pottera síce vydali, ale aj tak autorke odporučili nájsť si iné zamestnanie s tým, že je malá šanca uživiť sa detskými knihami. Podobných príbehov sa dá nájsť niekoľko aj u nás, nakoniec ani Dobšinského Prostonárodné slovenské povesti sa na prvý raz u Slovákov neujali.

 

Bude to úspech?
Ako sa môže stať, že vydavateľovi prekĺzne cez prsty poklad, ktorý len čaká na objavenie? Mária Lešková, PR manažérkavydavateľstva Ikar tvrdí, že im sa to ešte nikdy nestalo. "V doterajšej histórii sa nevyskytol prípad domáceho autora, ktorého rukopis by sme odmietli a následne by sa stal úspešným u konkurencie," hovorí. Naopak, môžu sa pochváliť, že práve oni dali priestor dnes už najúspešnejšej slovenskej spisovateľke. "Táňa Keleová-Vasilková môže za svoje objavenie vďačiť vtedajšej riaditeľke Ikaru Gabriele Beloptockej. Tá už v roku 1998 predpokladala, že po zahraničných románoch pre ženy by mohla slovenské čitateľky zaujať práve ona a nemýlila sa," hodnotí Lešková.

Odmietaná inými vydavateľstvami však bola napríklad prvotina Dominika Dána, jedného z našich najlepšie sa predávajúcich autorov súčasnosti. Iba Slovart nakoniec uveril, že by z Dána mohlo niečo byť. Riskli to aj pri Maximovi E. Matkinovi. "Jeho prvú knihu Polnočný denník nám ponúkla šéfredaktorka časopisu InZine Elena Akácsová. Vedeli sme, že je množstvo ľudí, ktorí jednotlivé kapitoly na internete čítali a netrpezlivo očakávali. Ale nevedeli sme si predstaviť, že sa z Matkina stane až taká kultová bytosť," opisuje príbeh komerčného úspechu riaditeľ Juraj Heger.

Tisíce rukopisov

Veľké vydavateľstvá nemajú núdzu o nevyžiadané texty. Do Ikaru príde ročne v priemere 250 nových rukopisov, na ich hodnotenia majú zavedený systém, aby nekončili bez prečítania v koši. Zaevidovaný rukopis je pridelený redaktorovi, ktorý sa špecializuje na daný žáner. Ak nie sú si redaktori istí, rukopis číta ešte ďalší človek z interného či externého prostredia. "Ide však viac-menej o výnimočnú situáciu," opisuje Mária Lešková z Ikaru. Ak je vyjadrenie redaktora kladné, titul posúdi ešte edičná rada, následne sa dostáva do plánu. Na základe dlhoročných skúseností vraj vedia predpovedať úspech knihy ešte pred jej vydaním. Aj do redakcie Slovartu prichádzajú denne dva až tri rukopisy. "Väčšina z nich skončí v beletristickej redakcii. Ak nás zachytia v návale práce, musia čakať. Bežne zareagujeme do dvoch mesiacov, ale môže sa stať, že na niektoré ani nezareagujeme, lebo to jednoducho nie je v našich silách," hovorí Zuzana Šeršeňová, editorka tohto vydavateľstva. Podľa nej sú tri druhy textov. Najjednoduchšie sa odmietajú tie celkom zlé. V zriedkavých prípadoch sú redaktori šokovaní kvalitou. Pri veľkej kope ďalších textov však váhajú. "Tu funguje intuícia založená na skúsenostiach, prehľade, množstve prečítaných textov," hovorí Šeršeňová. Prvú selekciu robí jeden človek. Ak je text čitateľný, nikdy ho neposudzuje editor sám. "Je to dlhodobý proces, editor sa radí s ľuďmi, ktorí danej téme alebo žánru rozumejú. Konečné prijatie textu je na riaditeľovi, pri väčšine stabilných autorov máme istotu, že text je použiteľný," dodáva Šeršeňová.

 

Ďakujeme, nie

Pri veľkom množstve textov je však ťažké nepomýliť sa. "Je veľa textov, ktoré sme odmietli, a potom ich vydal niekto iný. Niekedy aj cielene odporučíme autorovi iné vydavateľstvo, kam sa daná kniha viac hodí. Aj my sme vydali knihy, ktoré inde odmietli. Ale o nejakom megaúspechu v prvom aj druhom prípade neviem," komentuje Šeršeňová. "Stáva sa to často. Aj medzi tohoročnými finalistami súťaže Anasoft litera je niekoľko takých kníh, ktoré som odmietol alebo z iných dôvodov nevydal, aj keď som mal tieto rukopisy na stole. Dokonca som odmietol aj také tutovky, ako bola kniha Jana Roznera Sedem dní do pohrebu či kniha Žo Langerovej Vtedy v Bratislave. Ale tie sa k nám oblúkom predsa len dostali. Niekedy dozrie čas, niekedy dozriem ja ako vydavateľ, a preto asi stále budem niektoré rukopisy odmietať a potom sa k ich autorom zasa vracať," hovorí vydavateľ Albert Marenčin. Pripúšťa, že kedysi by zrejme odmietol ešte aj Rowlingovej rukopis. "Mal som vtedy iné ambície. Dnes by som ho zasa určite neodmietol. Ale to sú také hypotetické otázky aj odpovede," dodáva.

 

Náhoda či vytrvalosť?

Podobné príbehy sú časté aj u autorov scenárov či divadelných hier. Väčšinu dnes už klasických hier či opier pri premiére vypískali. Od čoho teda závisí úspech diela? Fyzik Leonard Mlodinow v knihe Život je len náhoda tvrdí, že mnohé z toho, čo nás v živote postretne, je nielen výsledkom našej profesionality, pohotovosti a tvrdej práce, ale do veľkej miery aj náhodných faktorov. Nechcel tým povedať, že na našich schopnostiach nezáleží, ale že sú len jedným z faktorov možného úspechu. Zdôraznil, že spojitosť medzi našimi činmi a ich výsledkami nie je až taká priama, ako by sme ju radi mali. Podľa neho sa medzi vytvorením skvelého románu a jeho úspechom rozkladá celý oceán neistoty a náhody. Úspešní ľudia sú však v každom odbore tí, ktorí sa nevzdávajú. 

 

Napísala: Zuzana Uličianska, sme.sk

Najväčšie omyly

Odmietnutie je skúškou charakteru, tvrdí stránka www.literaryrejections.com, zbierajúca príbehy literárnych diel, ktoré sa medzičasom stali súčasťou svetového dedičstva a zarobili niekedy až stovky miliónov dolárov. Niektoré vydavateľstvá sú doslovne preslávené hviezdnymi odmietnutiami, vydavateľstvo Alfred A. Knopf sa dostalo do dejín ako to, ktoré odmietlo Jacka Kerouaca, Georgea Orwella, Sylviu Plathovú, dokonca aj Krstného otca Maria Puza. Autori na neúspech svojich textov reagujú rôzne – niektorí svoju knihu ponúkajú vytrvalo v nezmenenej podobe ďalším a ďalším vydavateľom, iní sa text pokúšajú zlepšovať, sú aj takí, ktorí si založia vlastné vydavateľstvo. Citovaná stránka ponúka prehľad najslávnejších omylov vydavateľstiev. Vytvoril ju spisovateľ James Hughes, aby podporil doteraz nepublikovaných autorov. Na jeho stránke sa dnes zbierajú odmietavé listy vydavateľov a príbehy tých, ktorí ich dostali.

 

Z Alchymistu Paula Coelha sa najprv predalo 800 výtlačkov. Po tom, čo si autor našiel iného vydavateľa, sa z knihy stal bestseller. 

 

Absurdná a nezaujímavá fantasy, taký komentár dostal William Golding na svojho Pána múch. 

 

Nemám ani hmlistú predstavu, čo sa ten človek snažil povedať. Zjavne chcel byť vtipný, vyjadril sa istý editor o Hlave XXII Josepha Hellera. Hovorí sa, že číslo 22 v názve románu označuje počet negatívnych reakcií vo vydavateľstvách. 

 

Hrdina nie je dobre vykreslený, odkázali J. D. Salingerovi. Kto chytá v žite je dnes v povinnom čítaní pre vynikajúci obraz dospievajúceho človeka. 

 

Priveľmi radikálny odklon od tradičnej literatúry pre mládež, vyjadrili sa o Čarodejníkovi z krajiny Oz Lymana Franka Bauma. 

 

Jack London nazbieral skoro 600 zamietavých listov, kým mu vydali jedinú poviedku. Svoj literárny neúspech opísal neskôr v knižke Martin Eden. 

 

Agathe Christie trvalo päť rokov, kým sa jej podarilo získať prvú vydavateľskú zmluvu. Dnes ju v predajnosti predstihuje iba Shakespeare. 

 

Odporúčame, aby sa to pochovalo pod kameň na tisíc rokov, reagoval potenciálny vydavateľ na Lolitu Vladimíra Nabokova. 

 

Päť vydavateľov odmietlo román Pí a jeho život od Yanna Martela, ktorý roku 2002 vyhral The Man Booker Prize. 

 

Debut Lucy Mud Montgomeryovej odmietlo iba päť vydavateľov, román Odviate vetrom Margaret Mitchellovej však až 38. 

 

Veľmi dlhé a pomerne staromódne, povedali o Bielej veľrybe. Je však pravda, že za autorovho života sa predalo len 50 výtlačkov. 

 

Nikto nebude chcieť čítať o nejakej čajke, mysleli si o knižke Richarda Bacha. 

 

Dublinčania sa dočkali 22 odmietnutí. Z prvého vydania sa skutočne predalo len 379 kusov, navyše viac ako stovku kúpil sám autor. 

 

Dlhý a nudný román, odpísal vydavateľ Irvingovi Stoneovi. Jeho kniha o Vincentovi van Goghovi sa neskôr dočkala svetovej slávy. 

 

Absurdná romanca, melodráma či záznam z vysokého života Newyorčanov bol pre vydavateľov Veľký Gatsby, ktorý sa stal klasikou. 

 

Debut Američanky Kathryn Stockettovej: The Help o černošských slúžkach najprv odmietlo 50 literárnych agentov. Nakoniec sa z knihy stal bestseller. Rovnomenný film dostal Oscara. 

 

Po 21-krát zopakovanom nie začal Richard Hornberger používať pseudonym Richard Hooker. Z jeho debutu MASH sa stal úspešný film aj seriál. 

 

Fyzik Leonard Mlodinow v knihe Život je len náhoda tvrdí, že mnohé z toho, čo nás postretne, je nielen výsledkom našej profesionality a tvrdej práce, ale do veľkej miery aj náhodných faktorov.